Pivnica Radošina

Vinárstvo Pivnica Radošina pokračuje v tradícii výroby kvalitných, svetoznámych radošinských vín. Od svojho vzniku v r. 2004 obohacuje toto obľúbené vinárstvo slovenský i európsky trh o radošinské vína s veľkolepou vínárskou históriou.

Pivnica Radošina produkuje vína najmä z vlastného vinohradu, ktorý sa rozprestiera priamo nad vínnou pivnicou na ploche 33 ha. Redukcia úrody a starostlivé ošetrovanie viniča v systéme integrovanej produkcie sú v tomto vinárstve samozrejmosťou. Južná orientácia viníc a vápencovo dolomitické podložie pôdy dávajú vyniknúť hlavne burgundským odrodám viniča.

Okrem Burgundského modrého /Pinot noir/ a Burgundského bieleho /Pinot blanc/ sa v Pivnici Radošina darí najmä Burgundskému šedému /Pinot gris/. Z neho sa vyrába najznámejšie víno Radošinský Klevner, ktorý bol dodávaný aj na anglický kráľovský dvor a tomuto vínu bol udelený certifikát. Radošinský Klevner zažil svoj comeback v anglickej kráľovskej rodine aj pri poslednej návšteve Kráľovnej Alžbety II. na Slovensku. Víno nechýbalo ani na stoloch pri poslednej návšteve Slovenska pápeža Jána Pavla II.

Vína z Pivnice Radošina sú typické ojedinelým charakterom vo vôni i chuti, získali si priazeň konzumentov, ale aj viacero významných ocenení na svetových výstavách.

Prajeme Vám príjemné chvíle strávené s vínami Pivnice Radošina.

Pivnica Radošina - kráľovské vína

Prvé záznamy o Radošine sú uvedené v listine Ostrihomského arcibiskupa z roku 1156. Vinič sa v Radošine pestuje už od samých začiatkov existencie obce a prvé písomné zmienky o radošinskom víne pochádzajú už z 15. storočia. V tom čase len tri obce na Slovensku mali v erbe vinohradnícky motív a jednou z nich bola aj Radošina. Keďže vinice patrili nitrianskemu biskupstvu, v minulosti sa radošinské víno pilo hlavne v cirkevných kruhoch. A práve cirkevní hodnostári mali veľký záujem na zakladaní viníc v tomto kraji. Preto si pozvali francúzskych mníchov, ktorí mali za úlohu vybrať vhodnú lokalitu a odrody pre pestovanie viniča. Dokonca sa hovorí, že ochutnávali i samotnú pôdu. A tak sa v Radošine začali pestovať pôvodom francúzske odrody burgundských vín (Pinot gris, Pinot blanc, Pinot noir), v ich kraji nazývané Klevner. Toto bolo vlastne aj obdobie prvého výskytu Burgundského sivého (Pinot gris) na Slovensku.

Pivnica RadošinaZ roku 1400 sa zachovala informácia aj o prvej krádeži radošinského vína, kedy Gregor, syn Jána z Vašardíc, ukradol okrem iného aj štyri sudy vína z radošinskej kúrie zoborského opáta. Originál listiny vydala dňa 14.1.1401 Nitrianska kapitula a je uložený v maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Tento údaj dokazuje aj prítomnosť benediktínskych mníchov v obci, ktorí boli v tom čase významným činiteľom v šírení nových pracovných postupov v rozvoji vinárstva a vinohradníctva, ale aj introdukcii odrôd. Snáď najznámejší mních, ktorý pôsobil v obci v 18. Storočí, bol fráter Cyprián z Červeného Kláštora.

O význame radošinského vína svedčí aj fakt, že okrem Márie Terézie aj sám uhorský panovník Matej Korvín ochutnal tunajšie víno pri jeho návšteve 25.1.1472. V novšej histórii je vari najznámejšia udalosť, kedy sa Radošinský Klevner podával na svadbe britskej kráľovnej Alžbety ll. Kráľovná ho mala možnosť opäť ochutnať v roku 2008, kedy sa podávalo na recepcii pri príležitosti jej návštevy Slovenska. Ochutnala ho aj holandská kráľovná Beatrix i pápež Ján Pavol II.

 

 

 

Legenda o Radošinskom Klevneri – ako putovalo víno na kráľovský dvor

V druhej polovici štyridsiatych rokov sa mala uskutočniť čosi ako recepcia na biskupskom úrade v Nitre, kde bol prítomný aj anglický vyslanec. Podávalo sa radošinské víno z mimoriadne kvalitného ročníka 1945, ktoré malo medzi hosťami veľký ohlas. Anglický hosť vyslovil želanie, že by toto skvelé víno rád dostal na svadbu kráľovnej, ktorá sa konala v 20.11.1947.

A tak putovalo na kráľovský dvor 500 litrov radošinského Klevnera v drevených sudoch. Veľkoobchodník Bouzek kúpil Klevner od hlohovského podnikateľa Belžíka a potom prostredníctvom anglického veľvyslanca v Prahe sa dostalo víno na dvor. Víno malo veľký úspech, o čom do Radošiny prišlo aj písomné poďakovanie. Nepodávalo sa ako prípitok, pretože podľa etikety kráľovského dvora sa musí pri takejto príležitosti pripíjať francúzskym vínom. Túto listinu ale vtedajšia komunistická moc dala v polovici päťdesiatych rokov spáliť.

V polovici osemdesiatych rokov navštívil radošinskú pivnicu komunistický politik Vasiľ Biľak, ktorému pri koštovke domáci porozprávali príbeh o víne i osud listu z Anglicka. Biľak zariadil prostredníctvom československého veľvyslanectva v Londýne zhotovenie kópie listu. Žiaľ po prevrate v roku 1989 veľa ľudí odišlo z vinice a s nimi sa stratili aj listiny.